"Nález učinil čakateľ do jaskyniarskeho klubu v Košiciach, ktorý toto
okolie veľmi dobre pozná. Pri povrchovom prieskume na túto lokalitu
natrafil úplnou náhodou," priblížil Lešinský. Ako dodal, na objave
následne spolupracovali dobrovoľní i múzejní jaskyniari. Priepasť
pomenovali Malá Gazina a predpokladajú, že sa vyvíjala desiatky tisíc
rokov. Až do tohto leta o nej žiadne záznamy neexistovali.
"Ide o priepasť v pokročilom štádiu vývoja, jej pôvodné parametre je
veľmi ťažké odhadnúť. V ústí sa zasekli obrovské bloky, ktoré sú
produktom skalného rútenia a blokujú prechod do ďalších priestorov,
ktoré tam však určite sú," uviedol Lešinský.
Jaskyniarom sa v Malej Gazine podarilo dostať do hĺbky siedmich metrov. O
tom, že priepasť pokračuje i ďalej, má svedčiť výron studeného vzduchu,
ktorý sa tu uvoľňuje. "Vzhľadom na to, že ide o archeologické
nálezisko, v súčasnosti nie je možné vykonať také práce, ktoré by nám
umožnili preniknúť ďalej do podzemia," skonštatoval Lešinský.
Pod kamennou platňou na dne priepasti totiž jaskyniari objavili i
kostrový nález. Išlo o úlomky ľudskej lebky, čeľuste so zubami a
niekoľko dlhých kostí. Tie by mali pochádzať z obdobia neskorého
stredoveku, bližšie ich bude skúmať antropologička Slovenského národného
múzea v Bratislave. Objavené tu tiež boli úlomky keramiky či náboje a
zásobník z druhej svetovej vojny.